Dobrý deň pani učiteľka a moji daltoňáci,
niekedy má človek obdobie,že nie je pánom svojho času a povinnosti mu prerastajú nad jeho sily.Potom nestíha a zanedbáva čo mu je blízke a milé.Odmlčala som sa a mrzí ma to. Práca vo volebnom tíme je neúprosná,aj keď zaujímavá,prináša nové poznania a skúsenosti,čo mám rada. S tým sa denne stretávate aj vy,každý podnet obohacuje váš duševný svet.A s tým sa vám chcem teraz milí daltoňáci a pani učiteľka prihovoriť.Prečítala som si vaše tvorivé písania o autistickom dievčati.Vidieť takého človeka s jeho reakciami na životné situácie,tak to bol pre vás určite silný zážitok.Ja som v prvej chvíli po prečítaní vašich úvah vôbec nevedela čo napísať.Vyjadrili ste svoje pocity slovami,vetami a to je úžasné! Byť úprimný,otvorený,mať svoj názor,viete aké to je v živote dôležité? Vedieť prijať ako rovnocenného "iného" človeka akým je Themple Grandinová s pochopením a potrebou pomáhať mu,to chce obdiv. Ten môj určite máte. Pani učiteľke chcem touto cestou poďakovať.Sprostredkovala vám cestou filmu stretnutie s "iným" človekom.Ponúkla vám niečo,čo s problémom prijíma verejnosť ešte aj dnes.Akoby sme boli ako spoločnosť na začiatku cesty v hľadaní ako sa chovať k ľuďom s poruchami.Vy ste vďaka pani učiteľke vstúpili na túto cestu oveľa skôr ako ostatní.Prajem si,aby vám správny prístup k "iným" ľuďom,taký ako ste ho v úvahe zaujali trval po celý život. Držím vám palce a teším sa na vaše ďalšie prekvapenia,starká Valika